Katarína Aragónska – Večná princezná

Uverejnil(a)
/ / Pridaj komentár /

Katarína Aragónska – Večná princezná

Historický román, prvý diel série príbehov o ženách tudorovskej dynastie.

Príbeh Cataliny, dcéry Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho. Catalina je španielska infantka, ktorú v jej troch rokoch zasnúbia s anglickým princom a je predurčená a vychovávaná stať sa anglickou kráľovnou. Vyrastá v Španielsku, v čase križiackych výprav, kedy kresťania vyháňajú Maurov z Andalúzie.

knihy-pre-zeny-katarina-aragonska-vecna-princezna


 

Granada, 1491

“Päťročné dievčatko sledovalo mamino pevné odhodlanie premôcť požiar, jej kráľovskú sebaistotu, že utíši paniku, jej vieru, že zdolá túto katastrofu a zmar. Dievčatko si sadlo na truhlicu s cennosťami, zapravilo si nočnú košieľku okolo bosých nôh a čakalo, kým sa tábor upokojí. Keď sa mama vrátila, našla dcérku pokojnú a so suchými očami.”

“To som ja, malé, päťročné dievčatko, sediace na truhlici s tvárou bledou ako mramor a s modrými očami vyvalenými od strachu, premáhajúce triašku a hryzúce si pery, aby som sa znova nerozplakala. To som ja, počatá v tábore rodičmi, ktorí sú rivalmi i milencami, zrodená v ukradnutej chvíli medzi bojmi v zime za prívalových záplav, dievčatko, ktoré po celé detstvo vychovávala mocná žena v brnení počas ťažení, dievčatko, ktorému bolo súdené bojovať o svoje miesto vo svete, bojovať svojou vierou proti inej viere, bojovať za svoje slovo proti slovu iného – narodené, aby bojovalo o svoje meno, o svoju vieru i svoj trón.”

“O niekoľko dní po súboji rytierov sa kráľ Granady Boabdil dohodol na podmienkach mieru a krátko nato pri slávnostnom obrade, pre španielskych Maurov takom typickom, prišiel pešo k železnej bráne mesta s kľúčmi od paláca Alhambra na hodvábnom vankúši a na znak bezpodmienečnej kapitulácie ich odovzdal kráľovi.”

“Sťahujeme sa do háremu – ponúka najvhodnejšie izby pre mňa a moje tri sestry. Počas chladných večerov zapaľuje háremové služobníctvo v kovových košoch oheň a roztrusuje po izbách vonné bylinky, akoby sme boli sultánky, ktoré dlho žili v ústraní za zástenami. Doma sme stáli nosili maurské oblečenie a občas aj pri významných štátnych príležitostiach, preto v Alhambre aj naďalej šuští hodváb a na mramorových podlahách sa ozýva klopkanie papučiek, akoby sa nič nezmenilo. Učíme sa v miestnosti, kde čítali otrokyne, prechádzame sa v záhradách, ktoré vysadili pre potešenie sultánových favoritiek. Jeme rovnaké ovocie ako ony, milujeme chuť šerbetu, vijeme venčeky z kvetov do vlasov a beháme po alejách, kde to za chladných lahodných rán opojne vonia ružami a zimozeleňou. Kúpeme sa v tureckom kúpeli, kde nehybne stojíme a slúžky nás mydlia speneným mydlom voňajúcim po kvetoch. Potom nás polievajú horúcou vodou zo zlatých džbánov, z jedného za druhým, oplachujú nás od hlavy po päty, aby sme boli dokonale čisté. Potierajú nás ružovým olejom, balia do jemných plachiet a ležíme omámené zmyslovým pôžitkom na teplom mramorovom stole, ktorý dominuje celou miestnosti. Oddychujeme pod zlatým stropom s otvormi v tvare hviezd, ktoré prepúšťajú do šerého pokoja miestnosti oslnivé lúče slnka. Jedno z dievčat nám robí manikúru na prstoch nôh, iné sa venujú našim rukám, tvarujú nám nechty a farbia na nich jemnou hennou vzorky. Stará slúžka nám vytrháva obočie a farbí mihalnice. Obsluhujú nás ako sultánky, zahŕňajú nás bohatstvom Španielska a prepychom Východu a my celkom podliehame pôžitkom paláca. Očaruje nás to, prepadáme sa do slastných mrákot – my, takzvaní víťazi.”


 

Catalina ako 15-ročná odchádza do Anglicka, aby sa vydala za princa Arthura, syna anglického kráľa Henricha. Prežíva na vlastnej koži každodenné rozdiely životných štýlov v teplom Španielsku, ovplyvnenom maurskou kultúrou oproti chladnému, upršanému Anglicku. Odchádza navždy od rodiny a stáva sa princeznou v cudzom svete. Rýchlo zistí, že postavenie žien v Anglicku je úplne iné ako v Španielsku. Musí sa učiť taktizovať, ovládať, zvažovať slová a ak chce mať raz moc a uplatniť ju, musí sa naučiť ovplyvňovať mužov.

Jej život je plný zvratov, prekvapení a bolesti. Vzťah a sobáš s Arthurom nie je príbeh so šťastným koncom. Ako sa s tým Catalina, v Anglicku Katarína, vysporiada? Kto sú ďalší muži, zohrávajúci dôležitú úlohu v jej živote? Ako sa Katarína vysporiada s pascami, neprijatím, nepriateľstvom, stratou dieťaťa? Ako si poradí – vydrží sama v Anglicku, alebo sa vráti do Španielska?

Kniha Katarína Aragónska je príbehom mladého dievčaťa, ktoré muselo príliš skoro dospieť, ktoré bolo vychovávané ako bojovníčka, ako budúca anglická kráľovná, čomu podriadila celý svoj život…


 

Anglicko, 1501

“Arthur sa prebral až na úsvite, keď pážatá rázne zaklopali na dvere. Vstal, trocha hanblivo jej povedal: “Dobré ráno,” a odišiel. Spoločníci ho bujaro pozdravili a víťazoslávne ho odprevádzali do jeho komnát. Catalina začula, ako sa vulgárne vychvaľuje: “Páni, túto noc som bol v Španielsku!”, načo sa rozľahol pochválny výbuch smiechu. Do spálne vošli jej dvorné dámy so županom a počuli, ako sa muži smejú. Doňa Elvíra nad spôsobmi týchto Angličanov nesúhlasne zdvihla tenké obočie.”

“Zaľúbim sa jedného dňa aj ja? Určite nie do tohto neohrabaného chlapca…”

“Prekvapenie?” Henrich pokynul zlatníkovi, ten vytiahol z vrecka gaštanovohnedé zamatové vrecúško a vysypal jeho obsah na šarlátový zamat. Pred Catalininým ohromeným pohľadom sa trblietala záplava šperkov – diamanty, smaragdy, rubíny, perly, náhrdelníky, medailóniky, náušnice a brošne. Catalina na ne ohromene hľadela. “Vyberte si”, vyzval ju Henrich láskavo a dôverne sa k nej naklonil. “To je môj osobný darček. Chcem vrátiť úsmev na vašu peknú tváričku.”

“Ľúbim ho tak hlboko, nevedela som, že by som niekedy mohla niekoho tak ľúbiť. Cítim, že som trpezlivejšia a múdrejšia, a to len vďaka mojej láske k nemu. Zbavujem sa podráždenosti a netrpezlivosti, dokonca bez ponôs znášam svoju túžbu po domove. Cítim, že sa zo mňa stáva lepšia žena, lepšia manželka, keď sa usilujem, aby som ho potešila a aby bol na mňa hrdý. Chcem, aby bol vždy rád, že sa so mnou oženil. Chcem, aby sme vždy boli šťastní, ako sme dnes. Neexistujú slová, aby som ho opísala… neexistujú nijaké slová.”

Arthura, princa z Walesu, prvého princa celého Anglicka, pochovali na sviatok svätého Juraja, po hrôzostrašnej ceste z Ludlowu do Worcesteru, keď sprievod bičovali také prívaly dažďa, že si museli krok za krokom raziť cestu.

Nie, nie, nie!


 

“Princezná?”

“Princenzná aká?”, oborila sa na ňu Catalina.

Lady Margaret padla na kolená a zostala kľačať.

“Princezná aká?”, skríkla Catalina. Dvere za nimi sa otvorili a do izby náhlivo vošla doňa Elvíra. Keď však zbadala Catalinu na nohách s lícami horiacimi od hnevu a lady Margaret na kolenách, zarazila sa. Bez slova vyšla z izby.

“Španielska princezná”, odvetila lady Margaret pokojne.

Zavládlo napäté ticho.

“Som princezná z Walesu”, vyhlásila Catalina pomaly. “Bola som princeznou z Walesu po celý život.”

Lady Margaret vestal a zastala si pred ňu. “Teraz ste princezná vdova.”

Catalina si pritisla dlaň k ústam, aby potlačila bolestný výkrik.

“Je mi to ľúto, princezná.”

 

Philippa Gregory: Katarína Aragónska, Večná princezná

 

Podobné články:

Louise L. Hay: Sila ženy

Tipy na NAJ knihy

 

 

 

 

 

+1
 Ak sa vám tento článok páčil, dajte hlas autorovi! 

Pridaj komentár

*