Ako často sa vo svojich rodinách stretávate všetci spolu a rozprávate sa? Zážitky z prežitého dňa, ktoré odkryjú čo koho trápi, či teší. Zážitky, o ktoré sa môžeme podeliť. Príbehy, z ktorých sa môžeme poučiť?
Kedysi dávno ľudia sedávali v kruhu a starší rozprávali pútavé príbehy, z ktorých sa mladší učili ako funguje život, príroda, medziľudské vzťahy a všetko navôkol. Boli to príbehy smutné i veselé, skutočne prežité. Niesli v sebe veľa múdrosti a veľké posolstvo. Niesli v sebe múdrosť a vedomosti starších, zvyky a tradície sa ústnym podaním prenášali z generácie na generáciu, opakovali sa stále dookola tie isté strašidelné príbehy, legendy, ale aj veselé príhody, pri ktorých sa všetci chytali za brucho.
Ľudia si rozprávaním podajú veľké bohatstvo. Spoznávajú a lepšie chápu svoje postavenie, zázemie, rodovú líniu a teda lepšie spoznávajú a chápu SEBA. Vedia si odpovedať na otázku – kto som, odkiaľ pochádzam, na čo som zvyknutý a čo k svojmu životu potrebujem, prípadne čo chcem inak a potrebujem to zmeniť…
Škoda, že sa dnes rozprávame tak málo. Charakterizuje nás rýchla doba. Jedna udalosť strieda druhú. Každý má vlastný program. Máme internet a telku, načo by sme sa stretávali, načo by sme sa rozprávali :-(. Všetko fotíme a natáčame. Ale k fotografiám a videám sa spoločne málokedy vrátime.
Dávnejšie si ľudia nalepili tých pár fotiek, ktoré mali, do albumu. Ešte aj dnes si mnohí chytíme tie staré albumy do ruky a spomíname. A veru, je na čo spomínať….
Keď sa narodia deti
Keď som si založila rodinu a narodili sa deti, cítila som potrebu začať zaznamenávať. Dni letia neuveriteľne rýchlo a od spomienky na prvé kroky sme sa nevediac ako prehupli k prvým školským dňom.
Deti milujú príbehy. A spomienky. A fotky, ako kedy vyzerali. A historky, čo nezbedné alebo veselé som urobil/urobila?
A tak som založila kroniku. Zaznamenávala som do nej rôzne udalosti, podľa toho, kedy som si našla čas… Zapojili sa aj deti a sem-tam niečo dokreslili, dolepili, napísali – napríklad prvý zážitok zo školy v prírode :-). Pozeráme si ju pravidelne a sedíme pri nej celé hodiny. Je to naše rodinné bohatstvo. Náš rodinný klenot, ktorý pochopíme najviac my tu doma. Kniha spomienok, pocitov, tradícií – naša kniha o tom, kto sme a ako sa meníme.
Zaznamenávanie je zbytočná práca
Mohlo by sa zdať, že zaznamenávanie je zbytočná práca. Závisí od uhla pohľadu. Viete čo? Stratila som maminu na prahu dospelosti. Veľa mi stihla odovzdať, veľa sme si stihli povedať. No veľa sme toho nestihli. Kto mohol čakať, že už nebude príležitosť. Veď bola mladá… Tak by mi pomohla kniha, kde by zaznamenala svoje životné skúsenosti. Nemusela by som na to všetko prichádzať sama…Nespomínalo by sa mi tak ťažko na veci, ktoré som vnímala očami dievčaťa a teraz sa s nimi musím popasovať ako mama. Mohla to byť ľahšia cesta. Google je google, kamošky su kamošky, no mamina je mamina. A babka je babka. A dedko je dedko. Sú často ďaleko od vnúčat, alebo musia ešte nebodaj pracovať, rozprávame a stretávame sa s nimi málo… Ich životné múdrosti, mnohokrát nevyslovené, mnohokrát nepochopené, nenavnímané, raz môžu potešiť a pomôcť.
Osloví aj vás – Časozberná kronika našej rodiny
Do rúk sa mi dostala krásna kniha – Časozberná kronika našej rodiny.
Teším sa, že od nového roka budeme zaznamenávať “naše” veci do kroniky našej rodiny. Veľmi rýchlo ju vymením za klasickú kroniku. Prečo? Lebo má oproti knihe s čistými listami mnoho výhod.
Prvou výhodou je, že Časozberná kronika je múdra kniha. Obshuje nápovedy. A tak je v priebehu pár minút zapísaná myšlienka, spomienka, zážitok. Nemusím vymýšľať celý príbeh. Nezamotám sa a vyjadrím sa stručne a jasne. Keď si to budeme čítať spoločne, nestratíme sa v spleti slov. Text bude všetkým ľahko zrozumiteľný.
Druhou výhodou je, že obsahuje nápovedy na celých desať rokov. Napríklad “Vyfoťte sa ako rodina každý rok na rovnakom mieste, dajte fotografie do knižky a pozorujte, ako plynie čas.” To je nápad! Alebo dôležitá udalosť roka. Všetko pekne pokope. A tak predídete tomu, že niektorý rok zaznamenáte do detailov a iný zas vôbec. V prázdnej knihe (kronike) sa to stane ľahko.
Každému roku je venovaných štrnásť strán. A na záver prídavok – prázdne strany pre fotky či zážitky, ktoré sa na tie strany nezmestili.
Časozberná kronika je krásne prehľadná. Každý rok je farebne odlíšený, čím sa v knihe ľahko zorientujeme. Obsahuje strany ako Tradičné udalosti, Narodeniny, Prázdniny a výlety, Mimoriadne udalosti, Zhodnotenie roka a to som nevymenovala všetko. Každá z tém má nápovedy. Napríklad – kde sme boli, kto všetko s nami bol, TU pridajte fotografiu a pod.
Kniha je rozmerovo väčšia (30×30 cm) a ťažšia, čím si získa medzi knihami výnimočné postavenie. Má pevnú väzbu, vydrží mnoho rokov. Obsahuje 156 strán. Na webe www.babickarstvo.sk ju aktuálne kúpite za výhodnú cenu 16,98 EUR.
“Na také veci ja nemám čas,” poviete si možno. Pri Časozbernej kronike s týmto postojom neobstojíte. Vďaka prehľadnosti a usporiadanosti zaplníte jednotlivé strany raz – dva.
Knihy pre celú rodinu
Okrem knihy Časozberná kronika našej rodiny patria do skupiny aj krásne knihy na zaznamenávanie múdrosti starých rodičov: Babička rozprávaj a Dedko rozprávaj. Všetky knihy nájdete na www.babickarstvo.sk, ale aj v kníhkupectvách.
Darujte si krásnu knihu, posaďte sa k spomienkam, odovzdajte si v rodine múdrosti a darujte si krásny spoločný čas 🙂
Časozberná kronika našej rodiny nie je len na zaznamenávanie. Popri písaní a spomínaní človek spomalí, zastane, zamyslí sa – čo by sme v našej rodine mohli zmeniť, čoho by mohlo byť viac a čoho menej… Múdri ľudia nad svojim životom rozmýšľajú. Tvoria si sny a smerujú svoje kroky k ich naplneniu. Život rodiny a vzájomné vzťahy v nich ovplyvňujú všetkých jej členov. Je dobré sa zastaviť, pospomínať, prediskutovať, vytvoriť si spoločné sny, plány a žiť vedomý život. Život naplnený rodinným teplom, spolupatričnosťou a láskou.
Tieto tri knihy sú krásnym rodinným sprievodcom a pomocníkom 🙂
Nela
Knihy, ktoré by vás mohli zaujímať:
Knihy, ktoré radi čítame – klasika pre deti od 3 do 100 rokov