Počas strednej školy som rodnú zem opustila niekoľko krát, ale nikdy to nebolo dlhšie než na pár týždňov. Preto štúdium v zahraničí na vysokej škole bola pre mňa výzva. Slovenska som už mala plné zuby, taktiež rodičovského buzerovania, a preto som začala zvažovať školu ďalej od domova. Nemecké biligválne gymnázium mi otvorilo nové možnosti. Rakúsko? Nemecko? Či predsa len niečo bližšie, Česko? Nakoniec vyhrala podobná mentalita a niekďajšie „bratstvo“. Ide sa do Brna!
Možno si poviete, že sa Česko nedá rátať za zahraničie, ale ako doma to tu veru nie je.
Už pri prvej návšteve na prijímačkách som bola mestom úplne nadšená! Konečne niečo väčšie než Poprad, medzinárodné (stretnete tu ľudí snáď z celého sveta), s kopou parkou a dokonca s priehradou!
Postupne som začala spoznávať ľudí. Spolužiakov mám viacmenej z Moravy, takže sú povahou ako-tak podobní Slovákom. Nikdy som nemala problém s tým, žeby mnou niekto opovrhoval preto, že som Slovenka. Myslím, že skutočnosť, že pred pár rokmi sme ešte tvorili jednu republiku a vlastne ja a moji spolužiaci sme sa ešte v Česko-Slovensku narodili, nás stále akosi spája. Ale MS v hokeji, zápas Česko vs. Slovensko spolu veru pozerať nemôžme 😀
Musím ale Moravákov trochu nabonzovať, kopec z nich trochu či viac nerozumie po slovensky! Viacerí sa posťažovali, že s tým majú mierny problém. Ale my sme si ich už postupne vycvičili 🙂
Česi sú ľudia zvláštni. Na jednej strane v nich vidíte črty Slovákov (aspoň u Moravákov), na strane druhej sa od nás tak veľmi odlišujú. Asi najväčší rozdiel, ktorý v Brne vnímam, je to, ako veľmi sú Česi neveriacim národom. Zato sú však veľmi hrdí na to, odkiaľ pochádzajú a nezabudnú vám to kedykoľvek pripomenúť. Na prvý pohľad sú možno trochu rezervovaní, ale keď ich spoznáte bližšie tak sú veľmi milí, priateľskí a keď treba, sú ochotní pomôcť.
Po dva a pol roku už zo mňa opadla eufória z mesta Brna ako takého, ale asi by som nechcela študovať niekde inde. Za Slovenskom, za Popradom, za rodinou či kamarátmi sa mi niekedy cnie, ale vzdialenosť (ca. 360km od PP) mi dovoľuje celkom často odbehnúť domov (ak dovolia povinnosti).
Uvidíme, čo prinesú ďalšie roky v Brne a či ma to po štúdiu bude ťahať domov, do mestečka na úpätí Vysokých Tatier, do Popradu.
0
