India
nie je iba krajina v Juznej Azii , alebo 7. najvacsia krajina, 2. najobyvanejsia krajina s 1.2 miiardou ludi ale hlavne krajina, kde sa zrodila joga.
Prave kvoli joge som sa zacala o Indiu zaujimat a nakoniec som ju mohla aj osobne navstivit, cim sa mi splnil jeden z mojich cestovatelskych snov. Pocas pobytu v Australii som mala moznost rozpravat s Indmi, ochutnat indicku kuchynu a hlavne – zamilovat si jogu tak silno, ze som musela na vlastne oci vidiet, o com to vsetci rozpravaju. Ako skutocne chuti prave kari a ucit sa umeniu jogy od tych, ktori ju praktizuju uz od kolisky.
Ked zijete v krajine ako Australia, kde je vsetko krasne, ciste a vonave, caka vas po prichode do Indie nie len kulturny sok. Vystupila som na letisku v Mumbai – Bombay, kde ma cakal jeden moj kamarat, ktoreho som sice osobne nikdy nestretla, ale pisali sme si vyse roka a kvoli mne cestoval 3 hodiny autobusom, aby ma mohol privitat. Po straveni niekolkych dni v tomto meste som zacala moju cestu – 48 hodin vo vlaku, smer – juh Indie. Bola to cesta vo vlaku najnizsej cenovej skupiny. Viezla som sa s indickymi rodinkami, ktore si so sebou niesli doma uvarene dobroty zabalene do bananovych listov a novinoveho papiera.
Podelili sa so vsetkym a dokonca mi kupili kazdu hodinu chai- typicky indicky cierny caj s korenim, mliekom a cukrom.
Dorozumievali sme sa pohladmi, usmevmi a kyvanim hlavou. V Kerale ma cakala nezabudnutelna skusenost, kedy som mala tu cest studovat s indickym jogistom, ktory bol od siedmich rokov vychovavany v asrame. Byvala som v jeho dome, kde som okrem postele dostala kazdy den prave jednoduche organicke a hlavne laskou varene vegetarianske jedlo. Kerala sa nazyva aj kokosovy stat – to preto, ze si musite davat pozor ked chodite, lebo kokosy padajuce zo stromu tu zabili viac ludi nez zahynulo pri automobilovych nehodach. Kokosovy orech sa pouziva nie len na sladke dezerty, ale i do zeleninovych jedal. Po Kerale nasledovala Goa.
Kazda cast Indie je specificka. Je to ako cestovat po Europe, kde sa sever lisi od juhu kuchynou, mentalitou, aj sposobom zivvota.
Cestou do Indie sa mi splnil nie len jeden sen a priniesol nie len jogisticke skusenosti a kulturne zazitky, ale hlavne lasku, ktoru som cely zivot cakala. Ako sa vravi.. Ked ju nehladas, ona si najde teba… A mna si nasla…V Indii som sa zalubila. Bola som stastna, bez starosti a hlavne zamilovana tak velmi, ze som nerozmyslala nad tym, co bude dalej. Vychutnavala som si pritomnost, meditovala a s mojim uzasnym priatelom neriesila buducnost, len pritomnost. Vsetko bolo idealne.
Po navrate z vychodneho sveta spat do zapadnej reality sa vsetko zmenilo. Moja laska k Indii ostala a dokonca sa zdvojnasobnila s prichodom mojho synceka ktory ma nie len indicku farbu pleti ale v jeho tele koluje krv muza, ktory mi ukazal lasku pritomnosti. Hoci zijeme od seba na mile vzdialeni, mame maleho cloviecika ktory nas spaja. Nikto nevie, ako to dopadne a ci sa jedneho dna vratime zit do nasej krajiny spoznania, alebo najdeme miesto medzi nasimi rozdielnymi svetmi, alebo sa uz nikdy nestretneme.
Pre mna je najvacsia laska na svete laska, ktora je medzi matkou a dietatom. A za tu vdacim mojej indickej laske…
krásny článok 🙂