Puzzle sú obľúbenou skladačkou, ktorá sa väčšine spája hlavne s detskými časmi. Je pravda, že rôzne detské puzzle sú skvelou hračkou, ktorá prispieva k rozvoju detského mozgu. Ale majú puzzle čo ponúknuť aj dospelým?
Trénujeme si pamäť a schopnosť riešiť problémy
Chcete rýchlu odpoveď na otázku z úvodu? Tak ňou je jednoznačné áno. Stavanie puzzle v dospelosti totižto nie je len o zábave. „Trápením“ mozgu pri stavaní veľkých puzzle 5000 dokážeme predchádzať rôznym neurodegeneratívnym ochoreniam mozgu, ktoré nás môžu postihnúť vo vyššom veku. Pozrime sa teraz na to ako konkrétnejšie na nás skladanie puzzle vplýva.
„Dospelácke“ puzzle majú zvyčajne niekoľko tisíc dielikov a skladajú sa z nich zložité motívy. Vďaka tomu si pri ich skladaní trénujeme pamäť, keďže si musíme pamätať aký dielik hľadáme, čiže jeho tvar, farebnosť a rôzne detaily.
Obzvlášť ak časť skladaného obrázka tvorí jednotvárna plocha, napríklad modrá obloha, nie je nájdenie ďalšieho správneho dielika niečím, čo by sa vám podarilo na prvýkrát. Vďaka tomu sa však rýchlejšie učíme riešiť problémy. V takýchto prípadoch totižto máme tendenciu neustále skúšať hľadať nové spôsoby, ako nájsť čo najrýchlejšie ten správny kúsok.
Stavaním puzzle k spokojnejšiemu a vyrovnanejšiemu životu
Keď už po dlhšej dobe ten správny dielik nájdete alebo ešte lepšie, keď sa vám podarí poskladať zložitejšiu časť obrázka, v mozgu sa vám zvýši hladina dopamínu, ktorý navodzuje pocit spokojnosti. Puzzle tak pozitívne vplývajú na náladu človeka a aj z dlhodobého hľadiska prispievajú k vyrovnanej a pokojnej mysli.
Stavanie puzzle je aj akousi formou terapie. A je pritom jedno, koľko dielikov puzzle majú alebo či ide o moderné 3D puzzle. Pri ich skladaní si dávame pauzu od množstvom informácií presýteného moderného sveta. Zabúdame na starosti, či obavy a naviac má skladanie puzzle aj motivačný účinok, ktorý sa hodí vždy, keď skrátka nie ste „vo svojej koži“.
Zdroj obrázka:
Autor: Rawpixel.com / Shutterstock.com
